Stará Huta a Vodopád
Cesta do Starej Huty prebiehala celkom neškodne, bežne v sprievode štebotavého rozhovoru o predošlých skúsenostiach , hlavne tých veselých :D Strácanie sa , blúdenie , búrky a naháňanie ušlích turistických značiek. .Šprint na autobus v Novej Bani bol krátkym adrenalínovým spestrením rána. Nevinná, malá rozcvička , keď sme ešte nevedeli, čo všetko nás bude čakať.Na zastávku , kde sme mali vystupovať, sme sa spýtali "domorodca" .Vodopád šplechotal prekvapivo blízko dediny,po pár metroch po zelenej značke ,ktorá označuje náučný chodník, sme sa ocitli pri ňom. Spravili foto-dokumentáciu,pokochali sa rozprávkovým predstavením pred nami,vychutnali pieseň vodopádu a pokračovali ďalej.... Ešte stále netušiac , čo za zápas si počká na naše ešte stále natešené turistické dušičky.
Jašekova Skala
Cesta od vodopádu po skalu je mierna výzva. Vlastne ,tak ako pre koho mierna :) Ak ste náhodou pred výstupom nepraktizovali vysokohorské túry v Tatrách, tak vám táto neškodná ,ľahká cesta tak ako mojej priateľke , príde podobná pokusu naučiť slona stáť na hlave :D Ale, pre trošku skúsenejších turistov je to len jemný kopček , žiadny veľký problém. Strmý terén ,korene,kamene na úzkom chodníku , ktorý si treba dobre vyberať a listy na tom všetkom vôbec nepomáhajú, skôr robia naprieky a človek sa bojí, že každým krokom si zlomí niektorú zo svojich kostí,ale ten výhľad, ktorý sa naskytne vskutku vážne stojí za to.Len nepozerajte dolu :D !
Sedlova Skala
Sedlova skala a Jašekova Skala sú od seba značne dosť ďaleko, už už sme si mysleli, že sa tam vôbec nedostaneme, ale cestou sme spravili objav, malebný domček, kde sme si spravili menšiu prestávku a doplnili tekutiny.
Sedlova Skala nás prekvapila výhľadom na zasnežené Nízke Tatry,Štiavnické Vrchy a všetky ostatné pohoria a vrchy v okolí.Pobudli sme nejaký ten čas,vyprázdnili obsahy(nie len vreciek:D), z dokumentovali okolitý svet a krásy,ktoré nám núkal a po štvrť hodinke pokračovali s túlavými topánkami, zvedavými , po všetkom dychtiacimi očami a ešte stále s vysokým entuziazmom v srdci ďalej.
Jazerec
Značka tu , značka tam a zraz žiadnej nikde! Slepota za to nemôže , zotmieť sa tiež nezotmelo, slnko svietilo ani mráčka , značka stále fuč a nebolo horšieho, tri cesty pred nami :D Nezostalo nám nič iné ako hľadať , snoriť a ešte raz hľadať, hádajúc ako to básnik myslel,keď rozostavoval umiestnenie značiek.Možno by bolo všetko bývalo okey , keby tam nebolo rúbanisko resp. niekoľko rúbanísk za sebou kde sme mali na výber buď cesta1, 2 či 3. Chytali sme sa za sa hlavu a modli k všetkým svätým,aby sme nezablúdili.Intuitívny odhad nás poslal cestou uprostred, značka stále nedohľadne , ale po chvíli ju vôbec nebolo treba.Zjavila sa pred nami tabuľa číslo 5.JAZEREC . Tajch sme našli aj bez našej zelenej. Toľko radosti :D Pre túto časť štastný koniec. Nie však na dlho ...o desať metrov tá istá pesnička :D
Bujakov vrch a Vojšín
Znechutený z hľadania značiek sme sa na Bujakovom vrchu ani len nezastavili, nestálo to za to, preleteli sme ho a ani ten fotoaparát nemal chuť uzrieť svetlo sveta, nechcelo sa mu ani len zapnúť , čistý protest :D Aj keď flóra toho vrchu , bola naozaj obdivuhodná, Poniklec veľkokvetý hral krásnymi farbami a bol jedinou vecou , ktorá stála za to.Pretože nahota kopca nútila cestovateľa premýšlať podľa čoho vlastne dostal svoj názov :D a kvôli čomu sa volá , tak ako sa volá.Slniečko hrialo , telíčká sa potili a sneh pod nohami šuchotal a topil sa.Na niektorích miestach vody po členky, minimálne :D Aj kone , ktoré podľa stôp šli našou cestou od Sedlovej skaly , mali evidentný problém nešmyknúť sa a nenacvičovať baletné predstavenie počas cesty.Podobný scenár bol aj na Vojšíne , ktorému sme sa úplne vyhli a radšej sme zakotvili pri miestnej lanovke. Usporiadali sme skromný piknik a kochali sa nádherami Slovenskej prírody a užili si nádherné predstavenie jarného horského divadla.
Andezitové kamenné more
Naše putovanie sme ukončili v Malej Lehote príjemne unavený a zničený, ako sa spieva v pesničke od Slobodnej Európy.Na cestu sme sa znova spýtali "domorodca", ktorý nám ochotne ukázal cestu a zvyšok dediny mal z nás určite zaujímave "divallo" .Miesto vyžarovalo niečím zvláštne magickým . Dakedajšia láva pôsobila ešte aj dnes impozantne. A čo dodať Kámen ??? .... Zde!
S pozdravom Lukáš a Simona Bukai-Molnárová :)